Keby som chcela napísať všetko o homeopatii, popísala by som veľmi veľa stránok,  to mi môžete veriť:)

Pokúsim sa  vás, milí čitatelia veľmi stručne a vecne voviesť do tejto témy.

Homeopatia je približne 200 rokov stará, jemná a účinná metóda na všetky fyzické aj mentálne problémy. Platí v nej princíp podobné liečime podobným. Teda ak nejaká  látka a pod. vyvolá určitý problém, tak ho vyliečime podaním vypotencovanej  tej istej konkrétnej látky.

• Homeopatia pôsobí na akútne aj chronické problémy.
• Pracuje na všetkých úrovniach našich tiel a energií a lieči človeka, zviera, rastlinu a čokoľvek živé ako celok.
• Nie je možné oddeliť orgán od orgánu, nie je možné oddeliť telo od duše, každý živý organizmus je celkom, nie je poskladanými časťami, ktoré spolu nesúvisia. Je veľmi dôležité si túto jednotu uvedomiť.

Homeopatia pracuje aj s našou vitálnou silou, nazývanou "dynamis", pokiaľ je táto v plnej sile neblokovaná stresmi, agresivitou, hnevom a podobne, neochorieme, ak tieto negatívne emócie začnú blokovať energetické toky v našich telách, nastáva chorobný stav. Po podaní správneho homeopatického lieku nastáva harmonizácia dynamis a liekom náš imunitný systém dostáva informáciu, čo treba opraviť.

 

Všetky skúšky liekov sú o tom, že sa skúša len jeden liek, popisuje sa len jeden liek, nikde a nikdy neboli a nie sú robené skúšky viacerých liekov zároveň. Preto polykompozitné homeopatické lieky  (predávané v lekárňach) nemajú logiku ani opodstatnenie a  ani nemajú v klasickej homeopatii miesto a preto  riadne vyštudovaný klasický homeopat podáva vždy len jeden liek. Výnimku tvoria len veľmi vážne a deštruktívne choroby, kde sa k celkovému, čiže konštitučnému lieku pridáva aj orgánový liek. 

 

Homeopatická liečba nie je vhodná pre každého, nie je vhodná pre pasívnych ľudí, ktorí očakávajú, že všetko za nich urobí niekto iný, ktorí nepochopili, že zdravie a rozhodnovanie za to, ako sa chcú zbaviť svojich problémov, je len v ich rukách. Nie je vhodná pre ľudí, ktorí povedia: dajte mi liek ale neočakávajte, že niečo viac urobím, ktorí očakávajú pri chronických a dlhoročných problémoch zázrak na počkanie. 

 

Homeopatia je fantastická, no veda veru neľahká:), štúdium je náročné, finnčne aj časovo a v podstate celoživotné. Keď študent ukončí štúdium na jednej homeopatickej škole, zvyčajne pokračuje v niekoľko ročnom štúdiu na škole daľšej, popri tom sa musí, pokiaľ chce mať prehľad ohľadom aktuálnych informácií  o liekoch, štúdiách, procesoch liečby...musí sa neustále zúčastňovať na niekoľkodňových seminároch našich i zahraničných homeopatov, semináre sú v Bratislave, Brne, Prahe, k tomu treba čítať zahraničnú literatúru, sledovať novinky na zahraničných serveroch...24 hodín denne je málo:)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Homeopatia alebo sila malej dávky.

 

Názov "homeopatia" pochádza z gréčtiny a je zložený z dvoch slov:

hómois = podobný, rovnaký

páthos = bolesť, utrpenie

na tomto je postavená základná myšlienka homeopatie, teória, aj liečenie a znamená, že:

 

substancia môže byť použitá na liečenie, ak symptómy pacienta sú podobné symptómom, ktoré táto substancia vyvolá u zdravého človeka, ktorý ju užil alebo inak:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

v homeopatii používame liek, ktorý pôsobí podobne ako choroba, aby sa tak povzbudili liečebné sily nášho tela.

 

Naproti tomu názov školskej medicíny, teda tej, ktorú poznáme z ordinácií lekárov a nemocníc je označovaná za alopatiu, kde

 

állos = odlišný

páthos = bolesť,

utrpenie čiže človeka lieči odlišná látka, substancia, ktorá bolesť, utrpenie vyvolala alebo inak:

 

alopatia používa liek, ktorý je opakom choroby a teda blokuje prirodzené liečebné sily nášho tela

 

(príklad: na bolesť krížov použijeme analgetiká, ktoré naozaj zmiernia alebo utlmia bolesť, ale princíp bolesti nevyliečia)

 

Podľa údajov WHO patrí homeopatii z tzv. „alternatívnych“ medicín prvé miesto. Je paradoxom nazývať alternatívou to, čo tu bolo ako prvé (odpradávna sa liečilo najskôr bylinami, prípravkami z minerálov a podobne a až oveľa neskôr nastúpila chemická výroba liečiv), dnes sa za hlavný smer liečenia považuje výlučne školská, chemická (alopatická) medicína a všetko ostatné (fytoterapia, homeopatia...) je alternatívou.

 

 

Zamyslime sa : čo znamená alternatíva? Alternatíva je možnosť. Možnosť liečiť sa tak, ako si vyberieme my sami. Pre niekoho je možnosťou, teda alternatívou školská medicína, pre niekoho je to fytoterapia, akupunktúra, TČM, pre niekoho to môže byť práve homeopatia. Je to možnosť, voľba, ktorá je na nás.

 

 

Vyberte si tú možnosť, s ktorou rezonujete, ktorej dôverujete, alebo o ktorej ste počuli od svojich známych, či priateľov dobré referencie. Nikdy to nerobte systémom – idem vyskúšať, takéto riešenie vám nemusí byť osožné.

 

Homeopatia je zaradená medzi prírodné liečebné metódy. Prírodné preto, lebo lieky, ktoré v homeopatii používame sú vyrobené z rastlín, minerálov, živočíchov, takto delíme aj hlavné ríše v homeopatii, ríša rastlín, ríša minerálov, živočíšna ríša (to je ale len základ, lieky sú aj z rengenových lúčov - veľmi osožné mať doma, keby náhodou "rachla" nejaká atómová elektráreň, z morskej vody, z plynov, lanthanoidov, aktinoidov...). A preto, že homeopatia pôsobí v súlade s prírodnými zákonmi, nejde proti človeku a jeho životnej, vitálnej sile, ktorú nazývame dynamis, spolupôsobí a napomáha nastoleniu harmónie na všetkých úrovniach.

 

Homeopatia sa opiera o vedecký experiment, pozorovanie a štatistické vyhodnotenie. Nazývať ju šarlatánstvom je základným nepochopením jej princípu fungovania a nepochopením človeka ako neoddeliteľného celku tela a duše. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Homeopatia a placebo.

 

 

 

 

 

 

 

 

O tomto slovnom spojení bolo už napísané a povedané veľa z radov odporcov homeopatie,( či iných nechemických liečebných metód). Vysvetlenie je jednoduché, homeopatický liek pri vyššej potencii, čiže riedení nespĺňa žiadne kritériá Avogadrovej konštanty, či teóriu infitezimálnych dávok. Čím vyššia potencia (riedenie), tým nižšia a následne takmer žiadna (posledné verejne zdokumentované výskumy uvádzajú, že vyššie potencie obsahujú NANO častice pôvodnej subtancie a teda nie je môžné hovoriť o tom, že neobsahujú východziu látku) materská, teda východzia látka. Toto klasická veda nevie poňať. Nie je tam nič, teda to musí byť len placebo, nevidíme, nič, nenahmatáme nič, neodvážime nič, neodmeriame nič...nič nemôže pôsobiť, nič nemôže existovať...Boha, Stvoriteľa tiež nikto nenahmatal, tiež nikto nevidel, tiež nikto neodvážil, nepomeral a predsa všetci vieme, že existuje, že na nás pôsobí...

 

 

Placebo? 

 

 

Ako vysvetlíme kozičke so zdureným vemienkom, že jej dávame ten a ten homeopatický liek a ten jej vemienko vylieči? Placebo efekt?

 

Ako vysvetlíme valachovi s kolikou pôsobenie homeo lieku Magnezia phosphorica, ktoré mu podáme a po ktorom je za pár minút po kolike? (pozn.: na koliku je viacero liekov, nielen Mag phos, treba dôkladne poznať symptomatiku jednotlivých liekov z Materia Medica, kde je dôkladný a veľmi podrobný popis liekov) Placebo efekt?

 

Pri všetkej úcte voči slečnám kozám i koníkom (a tí, čo ma poznajú, vedia, v akej úcte mám zvieratá) – nevysvetlíte im ani pôsobenie lieku, ani placebo efekt. A hľa, homeopatia pôsobí.

 

 

Porozprávajte vystrašenej maminke bábätka v dojčenskom veku, ktorá podala homeo liek  proti bolestiam bruška, a liek okamžite zabral, že je to placebo... 

 

V roku 1986 boli zverejnené klinické skúšky Dr. Taylor-Reilyho (Škótsko, Glasgow), ktoré dokázali štatisticky jasné zlepšenie u pacientov, ktorí boli liečení homeopatikami. Následne bola vykonaná metaanalýza, v ktorej sa veľký počet podobných skúšok spracuje tak, akoby to bola jedna veľká skupina.

 

Boli vykonané tri dôležité metaanalýzy, ktoré boli vypracované skeptikmi, z ktorých žiaden nebol praktizujúci homeopat.

 

Aj napriek snahe dokázať opak dospeli k záveru, že homeopatia je účinnejšia ako placebo:

 

prof. J. Kleijnen, publikovaná v časopise British Medical Journal, 1991

Dr. Boissel, pre komisiu EU, 1996

Dr. Linde kolektív, publikovaná v časopise The Lancet, 1997

 

Ďalšie štúdie urobil MvDr. Day v roku 1984, ktorý potvrdil, že homeopatický liek nemôže byť vyhodnotený ako placebo efekt. Tých štúdií a dvojitých slepých štúdií bolo vykonaných mnoho, ale pre mňa sa zdajú najcennejšie práve tieto, nakoľko boli vypracované skupinami, v ktorých nebol žiaden homeopat ani sympatizant homeopatie. Práve príprava homeopatických liekov robí z nich skutočne účinné lieky.

 

 

Prečo, keď sa pridá tá istá substancia do chemického lieku a aj do homeopatického lieku, je homeopatický liek účinnejší? Homeopatický liek obsahuje čistú liečivú informáciu uvoľnenú z pôvodnej substancie, či materskej tinktúry. To, že je tento výrok pravdivý bolo dokázané meraním metódou Kirlianovej fotografie, že homeopatický liek nosí špecifickú informáciu, pričom každý liek a potencia lieku má úplne iné frekvenčné vyžarovanie.

 

 

Vedec Dr. Lo s kolegami vo výskume uverejnenom v Modern Physics Letters, 1996 zverejnil, že voda má schopnosť prenášať informácie a má pamäť, ostáva v nej molekulový otlačok. 

 

Aj keď samozrejme Paracelsus (stredoveký lekár, alchymista, učenec, 1494-1541)  nepoznal tieto výsledky merania, energiu liekov vnímal a popísal takto: „To, čo žujeme, nie je liekom. Nikto nemôže vidieť liek, pretože liek nespočíva v hmote, ale v sile“.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Riedenie = potencovanie = dynamizovanie liekov

 

Pojem dynamizovania homeopatického lieku súvisí s dynamis, teda životnou, vitálnou silou, zakladateľ homeopatie Dr. Samuel Hahnemann považoval našu vitálnu, životnú silu, energiu za dynamickú, nie statickú a preto dynamický musí byť aj liek, ktorý nás vylieči. Pri príprave homeopatických liekov dochádza práve k ich dynamizovaniu a preto sú účinné. 

 

Čím nižšia potencia lieku, teda napríklad D6,C9, tým liek obsahuje viac materskej látky, čím vyššie riedenie, napr. C15, C30, LM1, liek obsahuje čoraz menej a menej až „žiadnu“ materskú látku, pri vysokých potenciách nesie roztok, ktorý sa následne kvapká na globule už „len“ dynamizovanú informáciu.

 

V homeopatii používame dodnes riedenie liekov:

 

1 : 99 ktoré zaviedol Hahnemann, je to stovkové (centisimálne) riedenie a preto sa označuje rímskou čislicou C, u nás je známe ako CH, čiže riedenie stovkové podľa Hahnemanna

 

1 : 9  ktoré zaviedol Hering, je to desiatkové riedenie (decimálne, X označenie podľa rímskych číslic sa u nás nepoužíva), označované ako D, na Slovensku ho trh neponúka, v iných štátoch je bežné

 

 

Čo to znamená?

 

Materská, východzia substancia, látka je riedená pri každom kroku 99 alebo 9 dielami vody s lekárenským alkoholom, následne sa roztok dynamizuje, teda silno pretrepáva, alebo potencuje.

 

 

Príklad:

 

Potrebujeme vyrobiť liek z kuchynskej soli, označovaný v Materia Medica ako Natrum muriaticum. Vezmeme jeden diel soli a spolu s 99 dielmi vody a lekárenského alkoholu, rozpustíme ju, silno pretrepeme (udierame fľaštičkou s roztokom o kožený vypolstrovaný vankúšik) a tým dostaneme roztok v potencii C1. Potom z tohto roztoku vezmeme jeden diel, opäť ho zriedime s 99 dielmi roztoku vody s lekárenským alkoholom a po pretrepaní, dynamizovaní dostaneme roztok s potenciou C2...a tak ďalej a ďalej.

 

Homeopatický roztok:

 

C1 má stotinu pôvodnej koncentrácie,

 

C2 má desaťtisícinu pôvodnej koncentrácie,

 

C3 milióntinu pôvodnej koncentrácie.

 

To isté platí pre desatinné riedenie, čiže déčkové potencie.

 

Jeden diel soli a 9 dielov roztoku vody a lekárenského alkoholu, tak vznikne po pretrepaní D1, vezmeme jednu časť tohto roztoku a zriedime s 9 dielmi vody a lek.alkoholu a vznikne D2...

Pri látkach nerozpustných vo vode postupujeme trením pôvodnej látky s mliečnym cukrom hodinu v mažiari,teda je to systém triturácie, napríklad liek zo zlata, ktorý nazývame Aurum metallicum vyrobíme tak, že jeden diel zlata trieme v mažiari hodinu s 99 alebo 9 dielmi mliečneho cukru, laktózy, tak dostaneme potenciu C1 alebo D1, atď a od potencie C3 sa výsledok riedi s tekutinou. Tekutina vzniknutá z akéhokoľvek riedenia sa potom kvapká alebo nastrekuje na homeopatické globule a liek je pripravený k užívaniu. Cieľom homeopatickej liečby nie je potlačenie symptómov, čiže prejavov bolesti, pálenia, depresie a podobne, cieľom je podať telu informáciu v podobe lieku, aby si naštartovalo samé svoje liečebné procesy a nastolilo nápravu, teda stav bez bolesti, aby si samé v tele „upratalo“ a nastolilo stav zdravia.

 

 

Pretože naším prirodzeným stavom je zdravie a nie choroba.

 

 

Homeopatia je liečebným systémom na akútne a chronické problémy a vie sa popasovať so všetkým, čo jej príde do cesty a pri nasadení správneho lieku a potencie nespôsobí žiadne vedľajšie účinky.

 

 

Primum non nocere = najmä neškodiť

 

výrok Hippokrata, ktorý bol včlenený aj do originálnych lekárskych prísah a platí aj v homeopatii. Táto myšlienka nedala spávať zakladateľovi homeopatie Samuelovi Hahnemannovi (1755-1843),nemeckému doktorovi, chemikovi a prekladateľovi medicínskej literatúry, ktorý bol ako klasicky vyštudovaný lekár veľmi nespokojný s praktikami a výsledkami liečenia školskej medicíny.

 

Hahnemann sa narodil v Nemecku v roku 1755 v chudobnej rodine maliarov porcelánu a študoval len vďaka tomu,že bol veľmi nadaným žiakom a že mu štúdiá platili jeho učitelia, vedel grécky, latinsky,francúzsky, anglicky, v roku 1779 získal lekársky titul a mal povesť výborného chemika, prekladal lekárske knihy do všetkých jazykov. Keď pomocou techník a liekov klasickej medicíny nevedel pomôcť svojim deťom, opustil lekársku prax, živil sa chémiou a prekladateľstvom.

 

Napísal:“....narodili sa mi deti, niekoľko detí a vyskytli sa vážne choroby, ktoré ohrozili ich životy a spôsobili, že moje svedomie mi robilo ešte hlasnejšie výčitky, pretože som nemal prostriedky, na ktoré som sa mohol spoľahnúť, aby im spôsobili úľavu...bolo pre mňa bolestivé tápať v tme....predpisoval som látky, ktoré možno...ľahko menia život v smrť...bolo pre mňa desivým pomyslením, že sa takto stávam vrahom, alebo zhoršujem utrpenie svojich blížnych...“

 

Nebol sám, ktorý žalostil nad stavom medicíny, Sir Johan Forbes vtedy napísal: „U značného počtu chorôb by bol stav dobrý aj bez liečenia. Niekedy by to bolo pre pacienta dokonca lepšie, keby mu neboli podávané žiadne liečivá...Pacienti sa buď zotavia sami, alebo umrú.“

 

Toto všetko + preklad lekárskej knihy od škótskeho lekára Williama Cullena HAHNEMANNA postavilo na štartovaciu dráhu homeopatie. V roku 1790 dokončil Cullenov preklad a tam si neodpustil sarkastickú poznámku ohľadom lieku China, ktorý Cullen popisoval ako liek na malarické horúčky, kvôli horkosti a sťahujúcim účinkom. Aby Hahnemann pochopil, ako chinín v lieku China pôsobí, testoval ho na sebe. 

 

Napísal: Niekoľko dní som ako experiment užíval dva krát denne štyri dramy (=cca 3,9g) dobrej Chiny, chodidlá a končeky prstov mi najskôr chladli, bol som malátny a ospalý, potom mi začalo búšiť srdce a pulz bol rýchly, tepanie v hlave, červeň na lícach, smäd...mal som všetky symptómy, ktoré sú typické pre interminentné horúčky (malarické stavy)...všetko sa objavilo znovu, keď som zopakoval dávku, keď som Chinu nevzal, tešil som sa dobrému zdraviu.“

 

A toto bol štartovací bod praktickej homeopatie: objavil niekoľko faktov :

 

– Že každý liek je jedinečný a odlišný, aj keď jeho vlastnosti boli dovtedy popisované podobne,

 

– Zaviedol vedeckú metódu – testovanie látky na zdravom človeku s presnými  záznamami o jej pôsobení a tým založil objektívny systém farmaceutickej štúdie, nazval to Prufung, teda nemecky skúška. (Dnes sa používa voľný anglický preklad slova proving).

 

– So skúškami viacerých liekov naraz nemal dobré skúsenosti a nedali sa vyhodnotiť, preto zastával názor podávať v jeden čas len jeden liek.

 

– A tým vznikol jeden zo základných princípov klasickej, čiže Hahnemannovskej homeopatie.

 

– Ďalší princíp bol zapísaný takmer súčasne : tvrdil, že lieky, ktoré liečia choroby, ktoré majú symptómy podobné účinkom liekom a tým vznikol homeopatický zákon podobnosti = similia similibus curantur.

 

– Jeho dielo Organom liečebného umenia je súčasťou knižnice každého profesionálneho homeopata.

 

Hahnemann zdokumentoval a oživil to, čo nájdeme v Hippokratových textoch (460-377pnl).

Už Hippokrates používal ako substanciu liečivo, ktorá, ak je podaná zdravému človeku, dokáže vyvolať problémy a príznaky podobné tým, ktoré sa prejavujú u chorého.

 

Toto ďalej rozvíjal aj Philuppus Aureolus Parcelsus, ktorý napísal:

 

„ Horúca choroba nebola nikdy vyliečená niečím chladným, ani chladná niečím horúcim, ale stalo sa, že podobné lieči podobné.“

 

A z historických čias je dodnes známy výrok : "Čím si sa pokazil, tým sa aj naprav“. 

 

Hahnemann bol veľmi citlivý a súcitný lekár, ktorý poukazoval na drsné praktiky v liečbe a písal články aj o hrubom zaobchádzaní s duševne chorými v ústavoch, volal po rýchlych, jemných a účinných metódach liečenia. Zistil a overil si, že paušálne predpisovanie liekov nevedie k úžitku chorých a prizvukoval individualitu a jedinečnosť každého pacienta.

 

Constantine Hering (1800-1880), výborný nemecký študent medicíny bol vybratý, aby napísal kritiku a odsúdenie Hahnemannovej knihy, ale tí, čo mu túto úlohu zadali sa prepočítali, pretože namiesto kritika sa z Heringa stala ďalšia ikona homeopatie, pri preklade knihy ho Hahnemannove výsledky zaujali a overoval si ich a musel uznať pravdivosť všetkých jeho záverov, medicínu skončil diplomovkou na tému homeopatia. Po škole odcestoval do Ameriky, pracoval tu ako botanik a zoológ nemeckej vlády, založil dodnes fungujúcu alternatívnu vysokú školu. Jeho prvým a veľmi známym prínosom do našich homeopatických vedomostí bol jeho proving riedeného a potencovaného jedu juhoamerického hada Trigonocephalous lachesis , ktorý nazývame Lachesis. Jeho práca je najdokonalejším súborom Materia Medica (presný popis každého lieku s dokonalým obrazom cez fyzickú, mentálnu rovinu až po sny, chute, lateralitu...). Heringove zákony dokonale doplnili Hahnemannove učenie o poznanie, že : vo všetkých chronických a dlhotrvajúcich prípadoch platí, že symptómy, ktoré sa objavujú ako posledné, sú vždy s ohľadom na výber lieku najdôležitejšie...najstaršie symptómy sú najmenej dôležité...“

 

Jeho zákony tvrdia, že:

 

1. liečba prebieha zvnútra von

2. zhora nadol

3. od najdôležitejšieho (najnovšieho) symptómu až po najnedôležitejší (najstarší)

4. od najdôležitejších orgánov k menej dôležitým a postupujeme podľa nich v homeopatickej liečbe dodnes.

 

Keďže po štúdiách až do svojej smrti (1880) pôsobil v Amerike, je nazývaný otcom americkej homeopatie.

 

Princípy homeopatie, ako ich postavil Hahnemann a jeho spolupracovníci tak, ako boliplatné vtedy, platia a fungujú dodnes, nič sa nezmenilo, nič nebolo treba meniť. Pribudli tisícky liekov a počítačové programy uľahčujúce repertorizáciu prípadu, ale pracujú s rovnakými princípmi a zákonitosťami.

 

Zhrňme si teda ešte raz jednoducho nemenné princípy homeopatie:

 

1/ testovanie liekov na zdravých ľuďoch s poznámkovaním toho, čo sa presne deje, teda proving lieku

2/ podanie jediného lieku

3/ podobné sa lieči podobným, teda zákon podobnosti

4/ súcitné a jemné liečenie

5/ individuálne liečenie jedinca (namiesto liečenia choroby) , neexistujú choroby, sú len chorí ľudia (=individuálny prístup)

6/ Heringove zákony

 

Tretím najznámejším bežcom za tím homeopatie bol James Tyler Kent (1849 – 1916 ),lekár, ktorý svojimi pozorovaniami, provingami (skúškami liekov) a literárnymi homeopatickými dielami nás učí dodnes. Bol pri úpadku a sporoch s chemickou, školskou medicínou ohľadom homeopatie.

 

Už v prvej polovici 19.-storočia homeopati hlásali, že veľmi zriedené lieky pôsobia a dokonca liečia, čo školská medicína nevedela stráviť a toto je vlastne základom sporu a opovrhovania homeopatiou dodnes.

 

V roku 1894 časopis Life napísal: „Pôsobenie červenej farby na býka je ako uspávanka v porovnaním so zúrivosťou „bežného lekára“, keď pred ním zamávate vlajkou homeopatie“.

 

Sami si odpovedzte na to, čo sa odvtedy zmenilo.

 

V roku 1844 bol založený Americký inštitút homeopatie a následne v roku 1846 Americká lekárska asociácia, lieky sa začali patentovať,do výroby chemických liečiv sa začali investovať veľké množstvá peňazí, prax homeopatických lekárov bola vo veľa krajinách obmedzovaná, silnými ohniskami ostali Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko a India.

 

Ku vzkrieseniu homeopatie prispel veľkou mierou dodnes žijúci Grék George Vithoulkas, nositeľ alternatívnej Nobelovej ceny (1996) ktorý prepracoval do detailov teóriu zdravia a choroby, úrovne zdravia, celistvosti a nutnosti celostného liečenia, chápanie ľudskej bytosti na všetkých jej úrovniach, chápanie obranného mechanizmu. Aj keď je pôvodným vzdelaním inžinier, jeho vzdelávaním nielen na Alonissose prechádzajú ročne stovky lekárov i nelekárov z celého sveta.

 

Homeopatia je celostným liečebným systémom, nič z nás nerozdeľuje na časti a neoddeľuje od nás.

 

 

Zdravie = rovnováha tela a duše.

 

 

Cieľom života každej ľudskej bytosti by mal byť život v šťastí a zdraví, aby sme boli prospešní sebe, ako aj všetkým ostatným. Iba vtedy je naplnené naše poslanie tu na Zemi.